Keď Slovensko vstupovalo do Európskej únie, sľubovali nám raj na zemi. Vyššie mzdy, slobodu, prosperitu, rovnosť so „západom“. Sľubovali, že budeme súčasťou veľkej rodiny, kde vládne spravodlivosť a solidarita. Realita? Stratili sme suverenitu, kľúčové odvetvia ekonomiky a právo rozhodovať sami o sebe. EÚ nie je projektom solidarity. Je to mechanizmus moci, ktorý slúži silným hráčom – Nemecku a Francúzsku. Zvyšok hrá len úlohu poslušného štatistu.
Európska únia sa dnes správa ako štát. Má svoje zákony, súdy, menu a dokonca aj spoločné hranice v rámci Schengenu. A čo je najsmutnejšie, všetko toto vzniklo bez priameho mandátu ľudu. Pamätáte si referendum o Lisabonskej zmluve? Nie? Pretože žiadne nebolo. Keď Francúzsko a Holandsko odmietli „Ústavu pre Európu“, elity ju jednoducho prekrstili a pretlačili zadnými dverami cez parlamenty. To nie je demokracia, to je cynizmus.
Rovnosť? Zabudnite. Bohaté štáty diktujú pravidlá, ktoré im vyhovujú. Periféria ako Slovensko je len lacnou výrobnou dielňou a odbytišťom ich tovaru. Eurozóna je pasca, ktorá zbavila krajiny menovej suverenity. Fondy EÚ, ktoré nám médiá prezentujú ako dôkaz solidarity, sú len návnada – väčšina peňazí sa vracia späť západným firmám cez zákazky. A čo sme za to dostali? Chodníky, cyklotrasy a zateplené paneláky. Ale pozrime sa bližšie: kto na tom zarába? Nie slovenské firmy, ale značky ako Weber, Knauf, Baumit. My sme najprv poslali peniaze do Bruselu, potom nám ich „vrátili“ v dotáciách, ktoré skončili u západných dodávateľov. A niekto to za pár eur musel urobiť – slovenskí robotníci. Toto je tá „prosperita“? Ak má byť dôvodom na radosť pár chodníkov, ktoré sme si mohli postaviť aj sami, tak sme úplne stratili rozum.
A čo sloboda? Bruselskí byrokrati hovoria: „Ste slobodní.“ Pravda? Ste slobodní, ak poslúchate. Odmietnete migračné kvóty? Prídu sankcie. Nepodporíte spoločné zadlžovanie? Nasleduje politický tlak a vydieranie. Brexit ukázal, ako ďaleko je EÚ ochotná zájsť, aby nikto ďalší neskúsil odísť.
A teraz sa pozrime na ich „úspechy“ – sloboda pohybu a spoločný trh vraj priniesli prosperitu. Choďte sa pozrieť do Paríža, Bruselu, Berlína alebo Ríma. Stanové tábory bezdomovcov, getá migrantov, kriminalita na vzostupe. Toto je tá ich „životná úroveň“? Slobodný pohyb znamenal len masovú migráciu, tlak na sociálne systémy a prekarizovanú prácu pre ľudí z východu. Rovnosť? Smiešna ilúzia. Po 20 rokoch máme stále tretinové mzdy oproti Nemecku a nikto ich zvyšovať neplánuje.
A čo ich „projekt mieru“? Vraj EÚ priniesla stabilitu. Skutočnosť? Od roku 2014 sa EÚ aktívne podieľala na eskalácii konfliktu na Ukrajine. Podpora Majdanu, asociačná dohoda, ktorá rozdelila krajinu, otvorená politická angažovanosť proti Rusku. Potom prišla militarizácia – výcvik ukrajinskej armády, financovanie zbraní cez nástroj s ironickým názvom „Európsky mierový fond“. Po roku 2022 už EÚ úplne odhodila masku „projektu mieru“ a stala sa aktívnym hráčom vojny. Kde je diplomacia? Kde sú hodnoty, ktoré hlásajú? Nikde. Nahradili ich sankcie, zbrojenie a geopolitická hra, ktorá nás všetkých ohrozuje.
A čo ich „solidarita“? Tvrdili, že vďaka nej zmiznú rozdiely medzi Východom a Západom. Naozaj? Po dvoch dekádach sú rozdiely stále obrovské. Nemecko má štvornásobné platy, západné firmy vlastnia náš priemysel a každý rok odchádzajú miliardy ziskov. Spoločný trh? Hah! To nie je spoločný trh, to je náš trh pre ich firmy. Oni predávajú, my nakupujeme. Oni exportujú, my dávame dotácie. Takto vyzerá „rovnosť“ v praxi. História sa opakuje: aj keď Francúzsko a Anglicko kedysi chceli spoločný obchodný systém, skončilo to revolúciou. Prečo? Pretože vždy, keď sa jeden tvári ako partner a druhý ako kolónia, končí to katastrofou.
Tento projekt nikdy nebude fungovať, pretože je postavený na klamstve o rovnosti. Malé štáty nikdy nebudú mať rovnaké slovo ako Nemecko či Francúzsko. Takzvané „európske hodnoty“ sú len nástroj na potláčanie odporu a centralizáciu moci.
EÚ nikdy nebola o rovnosti, ale o moci. Je to systém, v ktorom pár krajín profituje na úkor ostatných a úzka skupina domácich elít žije z európskych peňazí, zatiaľ čo väčšina ľudí nesie náklady. Tí, ktorí ešte veria v rozprávku o Bruseli ako záchrancovi, klamú sami seba. Je čas hovoriť pravdu: tento systém je neudržateľný a nikdy nám neprinesie to, čo sľuboval.
Chcete ďalej žiť v ilúzii, alebo nastal čas prestať byť kolóniou „európskeho sna“?
Samozrejme že tam ostaneme a podporíme aj 18ty balík sankcii v zmysle NARODNO-ŠTATNO-NARODNÝCH (vymyslených) záujmov.!