Pokúsim sa vám vysvetliť kto sme, kam sme sa dostali a prečo sa točíme v kruhu. Po roku 1989 sa Slovensku podobne ako ďalším krajinám bývalého východného bloku sľuboval vstup do „vyspelej Európy“. Hovorilo sa o slobode, demokracii, trhovom hospodárstve a príchode západného blahobytu.
V praxi to však znamenalo niečo iné. Išlo o zaradenie do globálnej deľby práce ako periféria, ktorej hlavnou úlohou je montovať, nie rozhodovať. Zdá sa vám to nepravdepodobné alebo si stále myslite, že to zmení kto?
Prepáčte za výraz hlupáci z liberálneho tábora alebo nebodaj suverénna podlizovačná politika? Či zákulisné osoby ktoré dodnes ryžovali na Slovenskom národe a zrazu ich osvietilo. Mimo to kto má peniaze potrebuje moc. Moc sú peniaze a tak ďalej dokola. Poďme k podstate problému.
Slovensko sa po roku 1989 nestalo iba „úspešným príbehom transformácie“ stalo sa článkom globálneho výrobného reťazca, kde sa lacno vyrába pre zisky iných. Nie sme úplne na okraji, ale stále ďaleko od jadra. Hovorili nám, že „fajne nám bude“. Ale až teraz si kladieme otázke. Komu to vlastne bolo? A čo ešte musíme urobiť, aby bolo „fajne“ aj nám, nielen tým, ktorí tu investovali?
Čo sa naozaj stalo po roku 1989? Prezentuje sa to ako to nádherne „fungoje“ prišli investície, klesla nezamestnanosť, rástol HDP.
Ale treba povedať celú pravdu. Najprv tú nezamestnanosť sami vytvorili. V rámci „transformácie“ zrušili sa štátne podniky, rozpadli sa celé priemyselné centrá, ľudia prišli o prácu, fabriky o odbyt. Až potom, keď bola krajina lacná, „očistená“ a ekonomicky oslabená, prišiel zahraničný kapitál. Ten vytvoril nové pracovné miesta ale už za svojich podmienok.
Vytvorili sa tzv. montážne zóny. Dnes ich nazývame priemyselné parky 
, v ktorých sa vyrába pre západné trhy, no zisk odchádza preč. Slovensko sa stalo montážnou dielňou Európy, kde sa skladajú produkty, no nevznikajú inovácie, rozhodnutia ani patenty.
A čo nám vraveli? Hovorilo sa: „Otvoríme trh → príde kapitál → vytvoria sa pracovné miesta → bude sa nám dariť. Lenže realita bola zložitejšia. Namiesto toho, aby sme sa rozvíjali samostatne, sme sa zapojili do systému, kde sme využívaní ako lacný článok výrobného reťazca. Slovensko rastie, ale nie do výšky, len do šírky, viac fabrík, viac montáže, viac dlhu no nie viac nezávislosti.
Ako sme sa sem vlastne dostali? Globálna deľba práce, kto vyrába a kto riadi? Globálna deľba práce je systém, v ktorom sa rozdeľujú hospodárske úlohy medzi jednotlivé krajiny sveta.
Slovensko sa v tomto systéme neocitlo náhodou. Už po páde socializmu bolo cieľom privatizácií a ekonomických reforiem sprístupniť krajinu zahraničnému kapitálu. To ale nebolo všetko, bolo treba vstúpiť a udržať nás v EU a hlavne nám vnútiť Euro. Ten kto stále rozprával o jadre nehovoril o tom náhodou, nie je možné aby nevedeli čo je jadro a ako funguje deľba práce. Nedá sa teda konštatovať že sme tu naozaj náhodou. Oni veľmi dobre vedeli čo robia. !
Výsledok? Otvorená ekonomika s vysokou závislosťou od zahraničných investorov, najmä v automobilovom a elektrotechnickom priemysle.
Myslíte si že oni sú naši partneri ? Myslíte si že sme rovnocenní ako nás do EU lákali? Nájde sa značná časť populácie, ktorá stále naivne verí, ale nájdu sa už aj takí ktorí naozaj premýšľajú , že nás tu niekto dobre využíva a okráda.
Vyspelé štáty (jadro) sa špecializujú na vývoj, výskum, kontrolu kapitálu a know-how, zatiaľ čo krajiny periférie sú určené na lacnú výrobu a dodávky surovín. Nie je to len ekonomický, ale aj mocenský systém, ktorý zachováva nerovnosti.
Globálna deľba práce je medzinárodný systém rozdelenia ekonomických činností medzi štáty na základe ich pozície v svetovej ekonomike. Tento koncept vychádza z teórie svetového systému Immanuel Wallerstein a delí krajiny na tri hlavné skupiny.
1. Jadro (core countries) ( Poznáte jadro do ktorého ste sa nikdy nedostali ? A ani sa nikdy nedostanete! ! Najbohatšie a najmocnejšie štáty – napr. Nemecko, USA, Japonsko, Francúzsko. Špecializujú sa na výskum, vývoj, finančné služby, manažment, patenty. Majú kontrolu nad technológiami, kapitálom a rozhodnutiami. Vyrábajú tovar s vysokou pridanou hodnotou. Využívajú lacnejšie regióny (periférie) ako dodávateľov práce a surovín
2. Semi-periféria (semi-periphery countries), jednoduchá oblasť pre panstvo. hydina ktorú občas treba prikŕmiť aby sa majitelia cítili medzi podľuďmi ako tak normálne . Krajiny, ktoré sú medzi jadrom a perifériou napr. Maďarsko, Poľsko, Mexiko, Slovensko a iné .
Majú rozvinutý priemysel, ale nie sú lídrami v inováciách. Montujú a vyrábajú, ale nevlastnia technológie či značky. Majú závislosť od zahraničných investícií a rozhodnutí a sú v reťazci o niečo vyššie ako periféria. Vyrábajú pre export, ale pridaná hodnota ostáva vo firmách z vychvaľovaného západu
3. Periféria (periphery countries) Posledná bašta získavania zdrojov. Najchudobnejšie štáty napr. Bangladéš, niektoré africké krajiny, časti Ázie. Špecializujú sa na lacnú pracovnú silu, ťažbu surovín, základné poľnohospodárstvo. Vysoká závislosť od externých faktorov, slabá infraštruktúra, politická nestabilita. Prakticky žiadna kontrola nad kapitálom, technológiou či smerovaním ekonomiky
Kam patrí Slovensko?
Slovensko = semi-periféria s periférnymi znakmi. Máme ako tak rozvinutý iba zahraničný priemysel, najmä automobilky, a sme silno napojení na export. Naproti tomu technológie nevlastníme, vývoj sa robí v Nemecku, rozhoduje matka firmy. Zisky odchádzajú, slovenské firmy sú slabé články v reťazci.
Pracovná sila je kvalifikovaná, ale stále lacná v porovnaní so Západom. V rebríčku globálnej ekonomiky nie sme v jadre, ale ani na úplnom okraji. V mnohých aspektoch fungujeme ako „montážna periféria“ EÚ – výroba áno, ale know-how nie. Dodávame suroviny ako je voda či dreviny.
Znaky periférie na Slovensku
1. Závislosť od zahraničných firiem – od zamestnanosti až po daňové príjmy.
2. Nízka pridaná hodnota výroby – montujeme, ale nevytvárame nové technológie.
3. Slabé domáce firmy – malé zapojenie do globálnych reťazcov.
4. Odliv zisku a mozgov – kapitál aj šikovní ľudia odchádzajú na Západ.
5. Ekonomická zraniteľnosť – výkyvy dopytu v Nemecku či Francúzsku nás zasiahnu tvrdšie ako ich.
Smutné na tom je že okrem skorumpovaných politikov existuje značná časť posluhovačov a lokajov čo si buď myslia že sa to zmení alebo za úplné smetie a vysačku držia status quo pre zahraničné záujmy.
V akom stave sme ekonomicky? Sme plne závislý: 1) od pôžičiek 2) dotácii 3) zahraničného kapitálu ( rozpredaj Slovenska : volvo, jaguar, baterkáreň, všetky tie logistické haly na ornej pôde a tak ďalej.
Nemáte ani tušenie čo všetko je predane. ! Ale skrátim to. Tieto 3 body držia perifériu pri živote ono sa vlastne nedá ani nič robiť. Len sa podlizovať a keď západ krachne ideme dole aj my. A čo je to za štát keď čaká či mu páni niečo dajú ?
Ide to skutočne zmeniť ? Áno, Slovensko má potenciál prekročiť rámec periférnej ekonomiky, ale na to je potrebná aktívna politika, radikálna zmena hospodárskej politiky, politického systému, spoločenského i ekonomického systému.
Bohužiaľ zatiaľ nie je jediný náznak na zmenu. Všetky tie fantasy náplaste o ktorých sa verejne diskutuje nevedie nikam a ani nemôže! Prečo ? Jednoduché musíte sa vzdať terajšieho myslenia a musíte byť na to pripravení!