Časť 2. – Ako zmenili výpočet ekonomiky aby z Československa spravili žobrákov ktorých bolo treba predať pre hospodársky rast.
Mýty o porovnaní Československého ČNP a západného HDP po revolúcii.
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa v Československom verejnom priestore objavili mnohé porovnania ekonomickej úrovne ČSSR so západnými štátmi.
Politici, analytici i novinári a iní hlupáci uvádzali, že ekonomika Československa dosahovala len 30 % úrovne HDP krajín ako Rakúsko, SRN alebo USA. Tieto udalosti však vychádzali zo zámerne chybného a nesprávneho výpočtu kde sa porovnal Čistý národný produkt (ČNP), ktorý sa používal v ČSSR, so západným hrubým domácim produktom (HDP).
Takéto porovnanie viedlo k absurdnému a skreslenému výsledku a samozrejme k umelo vytvorenému dojmu ako Československo na konci 80 rokov krachovalo.
Je tu ale jedna dôležitá vec! ČNP a HDP nie je vôbec ten istý výpočet a ani metodológia na porovnávanie.
HDP (Hrubý domáci produkt): Celková hodnota všetkých statkov a služieb vyprodukovaných v ekonomike za určité obdobie. Zahŕňa aj hodnotu opotrebenia kapitálu (amortizáciu).
ČNP (Čistý národný produkt): HDP – amortizácia + saldo zahraničných príjmov. Ide teda o „čistý výnos“ ekonomiky po odrátaní nákladov na udržiavanie kapitálu.
V jednoduchosti: ČNP je vždy nižší ako HDP. Porovnaním ČNP s HDP dostaneme výsledky, ktoré nadhodnocujú rozdiel medzi dvoma ekonomikami.
Prečo ČSSR používalo pred rokom 1989 ČNP? V Československu, podobne ako v ostatných krajinách RVHP, sa v štatistike používal predovšetkým ČNP.
Štát ako ekonomika v tom čase potrebovala poznať skutočný reálny ekonomický prínos po zohľadnení amortizácie. ČNP sa preto v národných útvaroch štatistiky považoval za vhodnejší ukazovateľ ako HDP, ktorý zahŕňa aj obnovovacie investície.
Prečo západ používa HDP? to sme si vysvetlili v prvej časti tohto mini seriálu. Ale priblížim to znovu v skratke. V západných ekonomikách sa uprednostňoval HDP, ktorý veľmi abstraktne ale „šikovne“ vyjadruje ekonomickú aktivitu ako celok, bez ohľadu na efektívnosť či reinvestovanie.
A tu sme sa dostali do sporu medzi ČNP a HDP. Práve tu prichádza moment keď z ČSSR spravili papierových žobrákov.
Po revolúcií došlo k zámernej zámene štatistiky ČSSR začali prezentovať v porovnaní so západnými štátmi, ale bez prispôsobenia metodiky výpočtu ekonomiky. Konkrétne sa porovnal ČNP na obyvateľa v ČSSR s HDP na obyvateľa v Rakúsku.
Akoby ČNP bolo HDP !!!!
Takto zmanipulovane sa vyvodili z toho závery, že Československá ekonomika je len na „tretine“ úrovne západu. Verejnosť tak bola oklamaná aby politici mohli prijať opatrenia ktoré od 90tych rokov dobre poznáme. (privatizácia, rozkrádanie a podobne).
V skutočnosti, ak by sa porovnal HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, rozdiel by bol menší: cca 70–75 % úrovne Rakúska v 80. rokoch. V niektorých prípadoch aj lepšie pretože ČNP nepočítalo s týmito ukazovateľmi!
V ČNP (Čistý národný produkt) sa do výpočtu často nezapočítavali mnohé „neproduktívne“ sektory, najmä, služby ako zdravotníctvo, školstvo, verejná správa, kultúra, administratíva, niektoré časti obchodu a osobných služieb (napr. kaderníctva, právne služby), často sa do výsledných ukazovateľov rátali len „materiálne produkčné odvetvia“ (priemysel, poľnohospodárstvo, stavebníctvo).
Tento prístup vychádzal z marxistickej ekonomickej teórie, podľa ktorej iba výroba hmotných statkov vytvára skutočnú pridanú hodnotu. Služby sa považovali za „spotrebné“ alebo „neproduktívne“.
Začína vám svitať?! Nieeee? tak ešte raz. Dnes sa tieto služby – neproduktívne, pretože služby sú vždy neproduktívne, započítavajú ako neskutočné číslo rastu v HDP, avšak aj za Socializmu sa služby platili. Niektoré hradil štát iné ste si hradili sami.
Teda čo sa stalo, z klobúka sa vytiahlo dnes to, čo sa kedysi ako ukazovateľ nepoužíval a zrazu HDP rástlo! Ale má to malý ale dosť podstatný háčik!
Naopak v HDP (Hrubý domáci produkt) – ako sa meria v trhových ekonomikách: všetky služby sa rátajú do HDP, bez ohľadu na to, či ide o súkromné alebo verejné služby, zdravotníctvo, školstvo, armáda, bankovníctvo, poistenie, právne služby atď. – všetko prispieva k HDP.
To znamená, že západný HDP bol „nadhodnotený“ aj preto, že zahŕňal veľké segmenty ekonomiky, ktoré v číslach ČNP jednoducho neexistovali – nie preto, že by neexistovali v realite, ale preto, že sa do štatistík nezapočítavali.
Keď si to zhrnieme, HDP bol vyšší ako ČNP už len metodicky – kvôli zahrnutiu amortizácie a zahraničných príjmov. Ale ešte dôležitejšie je, že HDP obsahoval viac sektorov, a teda vykazoval vyššiu absolútnu hodnotu aj kvôli tomu, čo sa do neho rátalo. Reálne čistá hodnota západu bola mizerná!
Predstavme si krajinu, ktorá má:
• 100 miliárd priemyselnej produkcie,
• 30 miliárd v zdravotníctve,
• 20 miliárd v školstve,
• 50 miliárd v službách.
ČNP socialistického typu by započítal len priemysel: 100 miliárd.
HDP kapitalistického typu by zahŕňal všetko: 200 miliárd.
Ak by sa tieto dve čísla porovnali priamo, vznikol by dojem, že socialistická krajina je len na 50 % výkonu tej kapitalistickej, aj keď je to len otázka metodiky.
A to sa udialo s porovnaním ČSSR a západom. Ako je zdevastované Československo chudobné.
Tieto skreslené udalosti mali silný dopad pre spoločnosť, ktoré dnes každý pociťuje alebo začína vážne pociťovať.
Západní „mágovia“ posilnili naratív, že Československá ekonomika je „žalostne zaostalá“. Prispeli k podpornému prostrediu pre šokové reformy (kupónová privatizácia, liberalizácia cien).
Vytvorili v spoločnosti pocit menejcennosti voči západu, Zmenili optiku na vlastnú históriu: miesto hodnotenia funkčných segmentov ekonomiky sa všetko hodilo do „koša neefektívnosti“.
Porovnaním ČNP s HDP vznikol nepresný obraz o stave Československej ekonomiky po roku 1989. Tento obraz bol použitý ako argument pre rýchle ekonomické reformy, ktoré často prebehli bez dôslednej analýzy.
Dnes máme povinnosť tieto mýty korigovať a analyzovať minulosť na základe presných metodologických porovnaní, aby sme lepšie porozumeli, čo sa skutočne od 90. rokov deje.
Presné čísla a metodika nie sú len štatistická technikália, ale majú politickú silu formovať rozhodnutia a mienku celej spoločnosti.
To čo sa deje dnes a rast HDP je obrovský podvod o ktorom budem písať v tretom vydaní článku o HDP.
Ale napoviem vám, aby ste mohli popremýšľať. Zničili sme potravinársky priemysel, zničili sme poľnohospodárstvo, hutnícky priemysel, banský priemysel, metalurgický priemysel zničili sme silný strojárenský priemysel, zničili sme odevný a chemický priemysel a naše HDP rastie 
Prečo? pre pár automobiliek? Smiešne, pre obchodné reťazce a nákupné strediská? Nie, nie! Zatiaľ premýšľajte a o tom bude ďalšia časť.
Myslíte si že sú to kecy? Autor sa zbláznil? Ale kdeže! Veľmi dobre poznám ekonomické teórie a výpočty, ale v tom celom brlohu čísel mi niečo nedávalo zmysel. Kľudne píšte komentáre o výpočte HDP o tom ako je to všetko správne a Slovensko to postaví na nohy. Stavia už 35 rokov a zatiaľ tie nohy sú hlinené !