Časť 1. – Kde sa vzalo HDP!
Hrubý domáci produkt (HDP) sa v priebehu 20. storočia stal jedným z najdominantnejších ukazovateľov, ktorým sa meria výkon národného hospodárstva.
V učebniciach ekonómie je často prezentovaný ako neutrálne, čisto technické číslo, ktoré vyjadruje, koľko hodnôt sa v danej krajine vyprodukuje za rok. No tento pohľad ignoruje zásadnú skutočnosť! HDP nie je len technickým výpočtom, ale aj výsledkom historických, geopolitických a ideologických rozhodnutí.
Zavedenie a globalizácia HDP nebolo nevyhnutné, bolo to vedomé rozhodnutie, ktoré zásadne vyhovovalo Spojeným štátom americkým a ich snahe upevniť si hegemóniu v povojnovom svete.
Korene HDP siahajú do 30. rokov 20. storočia, keď americký ekonóm Simon Kuznets vyvinul spôsob, ako merať národný dôchodok. Zaujímavé pritom je, že Kuznets sám upozorňoval na obmedzenia HDP.
Argumentoval, že nezohľadňuje kvalitu života, distribúciu príjmov ani udržateľnosť rastu. (Toto poznanie je zásadné a kľúčové!) Napriek tomu sa práve tento ukazovateľ stal v nasledujúcich desaťročiach základom makroekonomickej analýzy.
Zlomovým bodom bola Brettonwoodska konferencia v roku 1944, kde sa formoval nový globálny hospodársky poriadok. USA, ako najsilnejšia vojnová aj ekonomická veľmoc, na tejto konferencii zohrali rozhodujúcu rolu. HDP sa tak stal štandardom práve preto, lebo najlepšie odrážal ich záujmy.
Ak by sa ako hlavný ukazovateľ zvolil napríklad národný dôchodok (ktorý zachytáva príjmy občanov vrátane tých zo zahraničia), alebo HNP (hrubý národný produkt, ktorý zahŕňa produkciu vlastnenú občanmi krajiny aj mimo jej územia), postavenie USA by nebolo také dominantné. HDP sa zameriava na hodnotu vytvorenú na území krajiny, bez ohľadu na vlastníctvo.
Á už vidím pseudo ekonómov s wikipédiou ako budú splietať o tom, že HDP je skvelé , že autor rozpráva bludy 
. že sa s článkom nedá súhlasiť No nič keď sa odkrýva to čo je pod „kobercom“ chápem, že to v ľuďoch vždy vyvoláva divné pocity, ktorí realitu maskujú smiechom.
Takže na Slovensku (a nie len u nás ) sa počíta všetko do HDP aj to čo nepatrí do Slovenských rúk!. Čo znamená, že veľká produkcia v USA, aj keď financovaná a profitujúca v prospech nadnárodného kapitálu, zvýhodňovala práve ich.
Európske koloniálne mocnosti, ktoré mali výrazné zahraničné príjmy a majetky, by podľa iných ukazovateľov vyzerali lepšie. Voľba HDP ako univerzálneho štandardu teda nebola objektívna či vedecká, ale účelová a geopoliticky motivovaná.
Odvtedy sa HDP stal nielen meradlom „výkonu“, ale doslova modlou hospodárskej politiky. Rast HDP sa začal vnímať ako synonymum pokroku, prosperity a modernizácie.
No realita je oveľa komplexnejšia. HDP nereflektuje, či rast prináša prospech väčšine obyvateľstva, či sa zvyšuje kvalita života, ani či sa nevyčerpávajú prírodné zdroje a podobne.
Ekonomický rast podľa HDP môže rásť, aj keď spoločnosť degraduje, sociálne sa rozkladá alebo ničí svoje životné prostredie. Ako povedala ekonómka Marilyn Waring, „vojna je najlepšia vec pre HDP“ – zbrojenie, ničenie a následná obnova všetko zvyšujú HDP, hoci z ľudského hľadiska sú tragédiou.
Výdavky 5% z HDP do zbrojenia sú hotovou katastrofou, avšak čísla rastú ľudia tlieskajú
Do HDP sa započítava všetko, absolútne nejde o finančnú hotovosť štátu. Je to fiktívne číslo. Kúpite si farbu na plot ? ide to do HDP, vypestujete si niečo? Dochováte prasiatko ? To všetko ide do HDP. obchod so zbraňami, deťmi , prostitúcia, drogy, šedá ekonomika to všetko ide do HDP..
Cyklický obeh peňazí ? To všetko ide do HDP. Firma A predá firme B a tá to predá firme C . Peniaze sa otočia 3x ale sú iba tie isté jedny peniaze. Pozor do HDP sa započítavajú tri krát.
Množstvo kritikov upozorňuje, že HDP sa stal nástrojom ideológie rastu a to tej predstavy, že ekonomika musí neustále rásť bez ohľadu na následky. Autori ako Lorenzo Fioramonti či Jason Hickel tvrdia, že HDP nie je neutrálny ukazovateľ, ale súčasť ideologického aparátu, ktorý podporuje konzumný kapitalizmus, ignoruje ekologické limity a legitimizuje ekonomickú dominanciu Západu.
Fioramonti dokonca nazýva HDP „ideologickým nástrojom globalizácie“, ktorý vytvára ilúziu merateľného pokroku, zatiaľ čo zakrýva reálne nerovnosti a environmentálne kolapsy.
Je preto na mieste sa pýtať! Čo by sa stalo, keby sa HDP nikdy nestal globálnym štandardom? Keby sa viac krajín riadilo ukazovateľmi ako Human Development Index (HDI), Genuine Progress Indicator (GPI) alebo konceptom Doughnut Economics, kde sa kladie dôraz na ekologickú rovnováhu, sociálne práva a kvalitu života? Možno by svet dnes vyzeral menej ako trhovisko a viac ako domov.
Dnes, keď čelíme, sociálnym nerovnostiam a strate dôvery v tradičné ekonomické modely, je najvyšší čas HDP spochybniť. Nie preto, že je úplne bezcenný, ale preto, že sa stal politickým fetišom, ktorý zastiera skutočnú realitu.
Ak chceme budovať spravodlivejší svet, musíme sa oslobodiť od falošných idolov, ktoré nám boli vnútené v mene moci, nie v mene pravdy.
Pýtate sa prečo sa nemáte dobre ? Prečo nie sú peniaze keď HDP rastie ? HDP je bublina a akceptovaná , ale o tom bude ďalší článok!
Pokračovanie na budúce.