V súčasnosti je veľmi rozšírená politická rétorika, ktorá neustále straší verejnosť z katastrofických dôsledkov odchodu z Európskej únie (EÚ). Politici, ktorí sa boja o svoje zlaté korytá, sa snažia udržať verejnosť v strachu a nevedomosti, aby si uchovali svoje postavenie a výhody, ktoré im členstvo v EÚ poskytuje. Tento strach je však úplne umelý a neopodstatnený.
Politici, ktorí varujú pred odchodom z EÚ, sa zvyčajne nezaujímajú o skutočný záujem krajiny. Ich cieľom je uchovávať moc a výhody, ktoré im členstvo v EÚ poskytuje. Ekonomické a politické elity, ktoré sa rozhodli podporovať systém, ktorý nám diktuje EÚ, zneužívajú strach ako nástroj na udržanie svojich postavení a nemožnosti efektívne riadiť krajinu. Tento strach, ktorý predávajú verejnosti, je len manipuláciou, ktorá zakrýva skutočné záujmy tých, ktorí ťažia z existujúceho systému.
EÚ je totiž ako zlý vzťah – ako manželstvo, kde vám každý hovorí: „Keď sa rozvedieš, uvidíš, ako dopadneš.“ Avšak realita vždy ukazuje, že zo zlého vzťahu vzniká nový, lepší slobodnejší život. Kým politici predávajú strach z rozvodu, trh a ekonomika dokazujú, že nové začiatky prinášajú nové príležitosti.
Politické elity sa však stali predstaviteľmi toho, čo môžeme nazvať fetišizmom EÚ. Pre politikov je EÚ ako kultový objekt, ktorý nemožno kritizovať, a ktorého existencia je považovaná za dogmu a spoločenskú indoktrináciu. Iní politici túžia byť súčasťou „jadra“ Európy, pretože to znamená prístup k moci a ekonomickým výhodám, ktoré si bežní občania nikdy nezískajú.
Naša krajina nepadne do ekonomického chaosu, ako sa niektorí politici snažia presvedčiť verejnosť. Trh sa riadi vlastnou logikou – nie politickými rozhodnutiami. firmy pôsobili v krajine už od roku 1993, teda veľmi dávno pred naším vstupom do EÚ, a nie preto, že by EÚ rozhodla, že môžu prísť. Tieto firmy prichádzali, pretože našli ekonomické výhody, ktoré im krajina poskytovala. Trh je nezávislý na politických dohodách, ako je členstvo v EÚ. Slovensko im poskytovalo príležitosti.
Politici, ktorí strašia pred odchodom z EÚ, sa boja o stratu svojich výhod a politickej moci. Pre nich nie je sloboda krajiny dôležitá, ale udržanie ich vplyvu a kontroly nad ekonomickými prostriedkami a dotáciami, ktoré im EÚ poskytuje. A to je presne dôvod, prečo nezastavia žiadnu kampaň strachu pred odchodom z EÚ – pretože pre nich je EÚ výhodná len preto, že im poskytuje prístup k dotáciám a podpore, ktoré udržujú ich politickú pozíciu.
Tieto politické elity predávajú krajinu a zneužívajú verejnosť na svoj prospech. EÚ sa stala nástrojom na uchovávanie moci, nie na zlepšovanie života občanov. Manipulujú verejnosť tým, že im tvrdia, že odchod z EÚ by znamenal katastrofu, no v skutočnosti sa len boja, že prídu o svoje výhody a postavenie. Ak im dovolíme pokračovať v tomto smere, štát sa dostane do obrovských problémov. Trh, ktorý sa riadi svojou racionalitou, nie je závislý na politických rozhodnutiach a dokáže sa prispôsobiť. Odchod z EÚ nie je tragédia, ale možnosť na obnovu a návrat k zdravému, nezávislému rozvoju.
Vojna sa zatiaľ odkladá a v tichosti za podpory liberálov a socedmákov sa vytvára nový priestor pre realizáciu chamtivých plánov ako vyžiť hlúpe národy pre vojnu, ktorú potrebujú elitári, ktorí si pakujú vrecká na zbrojení. Myslite si že minister vojny na Slovensku niekam pôjde? Áno s plnými taškami do Dubaja. Nezbavili sme strachu z vojny, len nám ju socedámci zakryli aby v tichosti kvasil pod povrchom.
Ak by EÚ naozaj spôsobil kolaps národných ekonomík a štátov, bude niekto ochotný prijať zodpovednosť? Ktorý politik sa postaví pred verejnosť a povie: „Áno, ja som to dovolil, ja nesiem zodpovednosť a súhlasím s tým, že som zničil životy miliónov ľudí“? Nikto. Politici sa budú len sprosté obhajovať tým, že mali dobré úmysly, že nevedeli, že to príde, a že v krízových chvíľach robili to najlepšie, čo mohli. Tak to býva vždy – dobré úmysly sa stanú alibizmom.
Bude národ ochotný vziať sekery do rúk a zúčtovať s tými, ktorí im ukradli život? Alebo si len ticho povedia, že už sa im viac nechce bojovať, že už je to jedno, že politici sú len na smetisku dejín a nejako sa o seba postaráme? Takto môže vyzerať skutočný scenár. A vtedy, keď slobodná vôľa ľudí bude zničená politickou manipuláciou, národ sa bude musieť rozhodnúť – či sa postaví na odpor, alebo sa pasívne prispôsobí a nechá svoj osud vo vzduchu.
