Keď dnes hovoríme o Číne, väčšina ľudí si ju spája s rýchlym ekonomickým rastom posledných desaťročí, s obrovskými mestami, fabrikami a technologickými gigantmi. Mnohí vnímajú Čínu ako novú silu, ktorá sa práve vynára na svetovú scénu. Pravda je však omnoho hlbšia a historicky bohatšia.
Čína totiž nebola vždy „rozvojovou krajinou“, ktorá sa musela doťahovať na Západ. Práve naopak v 18. storočí bola jednou z najvyspelejších a najbohatších civilizácií na svete, pravdepodobne zodpovedala za až 30 % svetovej ekonomiky.
Jej manufaktúry vyrábali kvalitný hodváb, porcelán, čaj a ďalší tovar, po ktorom túžili európske trhy. Dokonca aj otec modernej ekonómie Adam Smith spomínal Čínu ako príklad rozvinutého a sebestačného hospodárskeho systému.
Tento historický fakt býva často prehliadaný. Čína sa v skutočnosti vracia na miesto, ktoré jej už raz patrilo. Ako svetová ekonomická veľmoc. To, čo dnes vnímame ako „vzostup Číny“, je skôr jej návrat.
Ešte v 18. storočí Čína a Mogulská ríša dominovali svetovému obchodu. O bohatej a silnej Číne písal aj Adam Smith vo svojom diele Bohatstvo národov. Táto ekonomická nezávislosť sa však nehodila koloniálnym záujmom Británie. Britská ríša sa rozhodla zasiahnuť a to násilne a systematicky.
Zavedením obchodu s ópiom, ktorý viedol k dvom ópiovým vojnám (1839–1842, 1856–1860), Briti doslova otrávili čínsku spoločnosť. Výsledkom bol rozvrat tradičného hospodárstva, strata colnej autonómie, nerovnoprávne zmluvy a šírenie drogovej závislosti medzi desiatkami miliónov ľudí.
Tento stav spôsobil dlhodobý úpadok a utrpenie historici odhadujú, že priame aj nepriame obete britskej nadvlády a obchodnej politiky si v 19. storočí v Číne vyžiadali až milióny životov, či už v dôsledku opiovej závislosti, hladomorov, alebo ozbrojeného odporu voči koloniálnemu útlaku.
Britská koruna sa z tohto obchodu obohacovala, zatiaľ čo čínske obyvateľstvo chudobnelo a umieralo.
Podobný tlak aplikovali Briti aj v iných častiach sveta, vrátane severoamerických kolónií. USA sa spod tejto nadvlády vymanili ozbrojeným odporom a revolúciou, čím získali svoju nezávislosť 4.júla 1776. Čína takúto možnosť nemala až do začiatku 20. storočia.
Po páde cisárstva v roku 1911 nasledovalo obdobie chaosu a občianskych vojen, ktoré sa skončili v roku 1949 víťazstvom Mao Ce-tunga a vyhlásením Čínskej ľudovej republiky. Nasledovali radikálne reformy – najmä Veľký skok vpred a Kultúrna revolúcia. Tieto reformy mali za cieľ urýchliť modernizáciu, ale ich zlé riadenie a extrémne metódy viedli k hladomorom, perzekúciám a obetiam.
Je však dôležité chápať tieto tragédie nie izolovane, ale ako súčasť širšieho zápasu o suverenitu, identitu a odpútanie sa od storočí cudzích zásahov. Kým Británia spôsobila utrpenie z vonkajšej pozície kvôli zisku, Čína svoje chyby robila pri pokuse o obnovu vnútornej nezávislosti a rozvoja.
Skutočný ekonomický obrat prišiel až po roku 1978, keď Deng Xiaoping zaviedol trhové reformy, otvoril krajinu svetu a naštartoval moderný hospodársky rast. Kombinoval pragmatizmus s cieľmi socializmu ale neznevažoval Mao odkaz ako i konfuciánsku tradíciu Číny. a Čína sa tak opäť stala jednou z hlavných ekonomických mocností sveta.
Dnes sa Čína vracia na miesto, ktoré jej historicky patrilo – tentoraz na vlastných podmienkach, nie pod britským diktátom.
Príbeh Číny je dôkazom, že dejiny nie sú jednosmernou cestou. Civilizácia môže upadnúť, ale aj znovu povstať, ak nájde silu v sebe, vo svojej kultúre, pamäti a vôli. Čína ukázala, že aj po storočiach poníženia, chaosu a utrpenia sa dá opäť vybudovať hrdý a silný štát, ak sa opiera o morálku, vytrvalosť a dlhodobé ciele, nie o ideologické módy alebo ilúzie krátkodobej slobody.
Západ dnes často ponúka svety plné individualizmu, konzumu a ideologickej nejasnosti a čoraz menej skutočných hodnôt.
Ak budeme neustále hľadať smer vonku a nie v sebe, ak budeme kopírovať systémy, ktoré už samy seba vyčerpali, potom môžeme síce stavať nové cesty a výškové budovy, no národ vnútorne chudobnie.
Budúcnosť nepatrí tým, ktorí hľadajú vzory v niečom, čo už skrachovalo, ale tým, ktorí sa neboja postaviť na vlastné hodnoty a obnoviť svoju silu zvnútra. Tento odkaz patrí každému, kto si myslí že už sme spasení alebo, že to možné nieje. Ale nemôžu nám vládnuť podvodníci, nečestní ľudia, privatizéri, zbohatlíci ktorí dnes majú právo na pravdu, či iné bábkové „osobnosti“ !!!