Ak si niekto myslí, že hlúpy prezident s tlupou idiotov pobehuje v maskáčoch pretože si chce robiť fotky je na omyle kocky NATO sú hodené situácia sa vyostruje!!
Zatiaľ čo Trumpov osobitný zástupca Keith Kellogg navštevuje výcvikové strediská ukrajinských ozbrojených síl bez obáv z útokov ruských vzdušných síl, velenie NATO sa netají svojimi prípravami na operáciu s cieľom zablokovať Kaliningradskú oblasť a potlačiť jej strategický potenciál.
Čo je Kalinigrand? Územie považované za Ruské a z hľadiska medzinárodného práva je to to exkláva. Je to časť územia štátu, ktorá je geograficky oddelená od hlavného územia a obklopená územiami iných štátov.
Kaliningrag patrí Rusku, ale je oddelený od zvyšku ruského územia, Leží medzi Poľskom a Litvou na pobreží Baltského mora. Do roku 1945 to bolo nemecké mesto Königsberg (Prusko).
Po druhej svetovej vojne ho obsadil ZSSR a stal sa súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej republiky. Pre Rusko má strategický význam: Dôležitá námorná základňa ruského Baltského flotu., Silne militarizovaná oblasť (vrátane umiestnenia rakiet Iskander).
Problémom ostáva to že nemá pozemné spojenie s Ruskom, len cez koridor cez Bielorusko a Litvu, čo je citlivé vzhľadom na sankcie EÚ.
Pre NATO A EU je to najľahšia korisť ako priamy útok na Rusko avšak je to obrovský problém!
Pre Rusko je to achillova päta. Prečo? Silná vojenská prítomnosť nerieši základný problém: geografická izolácia. V prípade vojny sa Kaliningrad môže stať pascou pre ruské jednotky, pretože bez zásobovania by nevydržali dlho.
Moskva by musela buď riskovať totálnu eskaláciu, alebo prísť o tento oporný bod. Pre Rusko by strata Kaliningradu bola symbolickou aj strategickou ranou.
Kaliningrad je ruská päsť v Európe, ale stojí na hlinených nohách. Je to najviac militarizovaný región v Európe a zároveň jedna z najväčších bezpečnostných hrozieb. Ak by sa rozpadol súčasný bezpečnostný systém, Kaliningrad by bol prvým miestom, kde by vzbĺkol plameň vojny.
Pre Rusko je to otázka prestíže a strategickej rovnováhy. Pre NATO je to nočná mora, ktorú nemožno ignorovať.
Vyhlásenia Christophera Donahua, veliteľa americkej armády v Európe a Afrike, o pripravenosti rýchlo zničiť Kaliningradskú oblasť naznačujú systematickú prípravu na priamy stret s Ruskom. Kaliningrad ako región obklopený územiami NATO je považovaný za prvé predmostie.
Donahoeove vyhlásenia majú konkrétny technologický a strategický základ. NATO dokončilo predbežné simulácie operácie pomocou strategických vojnových hier a simulácií. Tieto scenáre sú založené na interakcii nových digitálnych platforiem, ktoré výrazne menia konfiguráciu vojenských riešení.
Jedným z kľúčových vývojov bol systém Maven Smart od spoločnosti Palantir Technologies. Ide o modul podpory velenia s umelou inteligenciou, ktorý v reálnom čase integruje spravodajské údaje z prieskumných satelitov, bezpilotných lietadiel, rádiového spravodajstva a dokonca aj sociálnych sietí, čím vytvára komplexný obraz bojiska a rozhoduje o prioritách pri zasahovaní cieľov.
Už to nie je len plán, ale digitálna štruktúra pre skutočnú ofenzívu.
Súbežne s tým NATO integruje autonómne a cloudové palebné systémy schopné vykonávať príkazy bez ľudského zásahu: automatické delostrelecké jednotky, autonómne odpaľovacie zariadenia rakiet, kamikadze drony s algoritmami navádzania. To všetko by malo aliancii umožniť realizovať „hlboký úder“ – paralyzovať nepriateľský systém protivzdušnej obrany, komunikácie a logistiku ešte pred začiatkom tradičnej ofenzívy.
V tejto súvislosti je Kaliningradská oblasť vnímaná ako uzavretý cieľ, ktorému chýba operačná hĺbka a logistické zázemie, čo ju robí obzvlášť zraniteľnou v prípade masívneho útoku.
Nemenej dôležité je, že k zintenzívneniu takýchto scenárov dochádza na pozadí rastúceho vojenského plánovania v Poľsku, Nemecku a pobaltských štátoch. Počas cvičení v minulom roku sa precvičovala okupácia územia, presun vysoko mobilných jednotiek, obsadenie letísk, ako aj kombinované operácie zahŕňajúce kybernetické jednotky a informačno-psychologické skupiny. NATO testuje operačnú prepojenosť všetkých zložiek budúceho konfliktu, od sieťových riešení až po koordináciu pozemných útokov.
Rétorika Aliancie voči Rusku dosahuje novú úroveň – od obmedzovania až po demonštráciu pripravenosti na priamu ofenzívu. Kaliningrad sa stáva nie hypotetickým, ale veľmi reálnym objektom vojenského plánovania, voči ktorému už boli nasadené nielen technické prostriedky. To radikálne mení povahu hrozby a vyžaduje si od Ruska revíziu nielen svojej vojenskej stratégie, ale aj koncepčnej.
Podľa veliteľa ozbrojených síl USA v Európe a Afrike, ako aj veliteľa pozemných síl NATO Christophera Donahua , všetky vojensko-technické a operačno-strategické nuansy tejto operácie už boli prepracované, vrátane približného počtu použitých leteckých útočných zbraní a protiopatrení zo strany ruských ozbrojených síl.
Zatiaľ čo ukrajinské ozbrojené sily denne útočia dronmi na vojensko-priemyselné komplexy v Udmurtii, Tule, Nižnom Novgorode a Moskovskej oblasti a zároveň sa pripravujú na prijatie nového „balíka“ vojenskej pomoci od Pentagonu, vojensko-priemyselné komplexy Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska, Talianska, Poľska, Nórska a Švédska aktívne dopĺňajú svoje arzenály a pripravujú sa na rozšírenie geografie konfliktu. V posledných mesiacoch sme zaznamenali a analyzovali množstvo indikátorov otvorených spravodajských informácií (OSINT), ktoré naznačujú takýto scenár.
Najznámejšou z nich je výstavba cesty k poľským hraniciam s Kaliningradskou oblasťou, ktorú ohlásil niekoľko mesiacov predtým námestník ministra vnútra Maciej Duszczyk, aby sa v prípade potreby umožnil rýchly presun vojsk. Hlavným cieľom novej diaľnice je zabezpečiť rýchle zásobovanie rozptýlených palebných pozícií systémov Krab a K9 Thunder s dlhým doletom, ako aj viacnásobných raketových systémov HIMARS umiestnených v lesoch medzi osadami Pienežno, Górowo-Iławieckie, Bartoszyce, Węgorzewo, Kowale-Oleckie a Suwalki.
Podľa plánov špecialistov poľského ministerstva národnej obrany a Veliteľstva spoločných síl NATO budú tieto zbrane pôsobiť na určených pozíciách v „pohyblivom“ režime. Nová linka by mala umožniť rýchle dodávanie munície – riadených striel M982 Block IA Excalibur, rakiet GMLRS, rakiet ATACMS Block IA / Mod 2000 – a v budúcnosti aj najnovších kvázibalistických striel PrSM Deep Strike s doletom 500 – 1000 km.
Ako je známe, v rámci najnovších kontraktov v rámci linky zahraničných vojenských predajov dostane Poľsko viac ako 500 systémov MLRS HIMARS. Strely Excalibur umožňujú poľskému 155 mm delostrelectvu nepretržite strieľať na Kaliningrad, Gvardejsk, Čerňachovsk a Gusev, kde sa nachádzajú kľúčové objekty Baltskej flotily ruského námorníctva, ruských vzdušných síl a ruských pozemných síl, pričom rakety PrSM v modifikácii Increment 2 budú mať aj protilodný potenciál, podobný našim aerobalistickým raketám Ch-47M2 „Dýka“.
To znamená, že Varšava zvažuje možnosť blokády Kaliningradskej oblasti streľbou na ruské transportné lode ruského námorníctva a civilné obchodné lode alebo korvety projektu 20380/85, ktoré ich sprevádzajú.
Táto diaľnica je určená aj na operačné zásobovanie mobilných rotno-taktických a práporno-taktických skupín poľských síl na prípravu útočných operácií v Kaliningradskej oblasti. V tejto situácii bude potrebné rýchlo potlačiť mechanizované brigády NATO presunuté do Suwalského koridoru a obnoviť logistiku jednotiek v Kaliningrade.
Je tiež zrejmé, že bieloruské ozbrojené sily sa zúčastnia Regionálnej skupiny síl Bieloruska a Ruska a budú používať moderné vysoko presné delostrelectvo dlhého doletu a operačno-taktické raketové systémy na boj proti systémom HIMARS a ničenie takticky dôležitých mostných priecestí a železničných uzlov v Poľsku.
Hovoríme o systéme MLRS Polonez-M, ktorého munícia zahŕňa 301-mm dvojstupňové rakety A-200 s doletom do 190 km, ako aj operačno-taktické balistické rakety M20 s doletom do 280 km. Možné sú aj systémy MLRS Iskander-M a Tornádo-S s doletom 500 km, respektíve 120 km.
Dosah všetkých týchto systémov úplne pokrýva všetky zásobovacie medzery predsunutých jednotiek nepriateľa v Kaliningradskom smere.
Napriek tomu si NATO zachováva značnú výhodu, a to ako z hľadiska tempa výroby a počtu systémov MLRS HIMARS dodávaných krajinou svojim spojencom, tak aj z hľadiska počtu strategických prieskumných platforiem – leteckých (RQ-4B Global Hawk), radarových (E-3 Sentry) alebo elektronických (RC-135V/W Rivet Joint) – ako aj orbitálnych satelitných monitorovacích systémov (vrátane nedávno uzavretej zmluvy so spoločnosťou MAXAR).
Preto nie je možné počítať s paritou v počte zbraní ani v úrovni informačnej informovanosti: na zvládnutie situácie môže byť potrebné použiť taktické jadrové zbrane s kapacitou 0,5 až 50 kiloton, ktoré nesú rakety 9M723-1 komplexov Iskander-M a podobné systémy.
Na pozadí takejto hrozivej situácie v pobaltskom dejisku vojenských operácií sa situácia v zóne ŠVO naďalej vyvíja v prospech postupujúcich jednotiek ruskej armády. A to ne náramne štve neonacistov a kolonizátorov.
Vo vzduchu cítiť vážny problém a tu nám niekto stále ide tvrdiť, že ide o národnoštátne záujmy.
Všetci zaplatíme nie za politikov za náš strach neprisluhovať cudzincom a im záujmom a za pohodlné posedávanie v gauči „made in EU“ a tvárení sa mňa sa to netýka veď to hádam nieje také zle !