Západné mocnosti, najmä Spojené štáty americké, vždy prezentovali svoje zásahy do geopolitického usporiadania sveta ako boj za demokraciu, slobodu a ľudské práva. V skutočnosti to však boli iba falošné slová, zásterky a zámienky.
Nie kvôli slobode, ale kvôli zisku. Nie kvôli ľudským právam, ale kvôli kontrole trhu. Rozbíjanie systémov sa ospravedlňovalo idealizmom, ale cieľom bolo len jedno: ekonomická a mocenská expanzia.
A teraz sa položme jednoduchú otázku:
Naozaj bolo treba rozbiť celý systém? Nie.
Stačilo povoľiť súkromné podnikanie, cestovanie a ekonomickú voľnosť.
Ale namiesto toho sa spustila masívna politická destabilizácia, ekonomická privatizácia a úplná demontáž fungujúcej spoločenskej štruktúry. Prečo? Pretože Západ nepotreboval zreformovaný Východ. Potreboval ho úplne ovládnuť.
Rozpad socialistického tábora na konci 80. rokov 20. storočia tak neznamenal koniec ideologického súperenia, ale predovšetkým otvorenie obrovského nového trhu s viac ako 500 miliónmi obyvateľov. Nový priestor pre odbytištia, montážne linky, lacnú pracovnú silu – a v konečnom dôsledku likvidáciu hospodárskej konkurencie.
Na sklonku 80. rokov čelili západné ekonomiky viacerým výzvam – domácim trhom hrozilo presýtenie, nové produkty (elektronika, automobily, spotrebný tovar) nemali dostatočný dopyt.
Východný blok bol síce politicky iný, no ekonomicky sebestačný. Disponoval vlastnými priemyselnými kapacitami, výskumom, vývojom a – čo bolo najdôležitejšie – vlastným uzavretým trhom, ktorý odolával západnej komerčnej dominancií.
Tvrdenie o technologickej zaostalosti je propagandistický konštrukt. Východ nebol slabší – len nechcel vyrábať pozlátko, ale funkčné, trvácne a opraviteľné výrobky. Spotrebiče ako mixéry, žehličky, práčky a rádia od značiek ETA, Tesla, Tatramat či Videoton fungovali desaťročia. Motorky JAWA, autá Škoda či Lada boli síce jednoduché, ale spoľahlivé a servisovateľné. Potraviny, keksíky či čokolády nemali honosný obal, ale chutili – reálne a poctivo.
Dnes by sa tomu hovorilo „udržateľnosť“. Vtedy to bol normálny štandard. Naopak, západné produkty už vtedy stavali na obale, marketingu a plánovanom zastarávaní. Zisk z výmeny, nie z kvality.
Západ už nestačilo vyvážať licencie ako Renault pre Daciu, Fiat pre VAZ či Philips pre československý AVEX. Potreboval úplnú kontrolu trhu, nie len prienik. Daewoo z Južnej Kórey postavilo svoj prvý model na základe Opelu (Daewoo Racer). Japonské motorky začínali kopírovaním Jawy 350. A čo naše značky? Škoda skončila pod VW, Tesla zanikla, Avia zmizla, Zetor bol sprivatizovaný a marginalizovaný.
Zničenie východného modelu teda nebolo o slobode, ale o zlikvidovaní konkurencie. Keď nefungoval ekonomický tlak, prišli mediálne kampane, farebné revolúcie, prevraty a neskôr aj vojenské zásahy. Tvrdenia o slobode a právach boli len nástrojom na demontáž systému, ktorý bol pre Západ obchodne neprístupný.
A výsledok?
Získať konkurenciu. Zničiť ju. A potom predávať len svoje produkty. ( to co dnes vidíte ako slovensky produkt je marketing, v skutočnosti je to dielo západu . ( napr. Litptovska mliekaren- Francúzky parazit .) A voda 
BBSK si kupuje vlastnú vodu od Francúzom ktorú predali Veolii. Už počujem mňa sa to netýka, všetko čoho sa dotkneš si dostal od parazitov a ani o tom nevieš!
Záver:
Keby dnes existoval socializmus, rozhodne by sme nejazdili na Škode 100. Vývoj je nezastaviteľný. Evolúcia technológií, materiálov, výrobných procesov a automatizácie by umožnila vyrábať špičkové produkty aj v plánovanom hospodárstve. Ani Západ v 80. rokoch nemal smartfóny, elektromobily, 3D tlačiarne či cloud. KIA Ceed bola nemysliteľná – nie preto, že by ju režim zakázal, ale preto, že ešte neexistovala. Takže ste si nemohli kúpiť nikde pomerne lacne auto ako dnes ktoré ako tak vyzerá !
Mýty o tom, že by socialistické štáty bez Západu zaostali, sú úplne falošné. Stačí sa dnes pozrieť na „socialistickú“ Čínu, ktorá vyrába najpokročilejšie technológie sveta, alebo na Singapur, ktorý ako autoritatívny režim predbehol mnohé západné demokracie. Kým Západ sa topí v zadlženosti a reklamnej bublinke, tieto krajiny produkujú, investujú a plánujú.
A preto treba povedať nahlas a bez závoja ilúzií:
Sen o západnom živote nikdy nepríde.
Nie sme USA, nie sme Západ – a nikdy ani nebudeme.
Západ má na kom parazitovať. A my sme tí, na ktorých parazituje.
Mnohým to vyhovuje a tí ostatní sa spravodlivosti nikdy nedočkáte jedine že by ste naozaj začali premýšľať, že peniaze sú ako kúzlo. Zatiaľ čo ich jeden má druhému výrazne chýbajú, začnite premýšľať kto je alebo sú tí paraziti.