Dnes si povieme o povestnej liber\u00e1lnej toleratno-netolerantnej komunik\u00e1cii. V\u017edy sa nad t\u00fdm pozastav\u00edm ke\u010f vid\u00edm koment\u00e1re a nen\u00e1vis\u0165, ktor\u00e1 predstavuje cel\u00fd kame\u0148 probl\u00e9mu. Ale kde sa stala chyba? Boli sme spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 si s\u00edce ponad\u00e1vala ale nerie\u0161ila to takou agres\u00edvnou formou. Nie\u010do sa ale zmenilo. Pozrime sa spolu na to ako komunikuj\u00fa t\u00ed \u010do n\u00e1m k\u00e1\u017eu o mor\u00e1lke a slu\u0161nosti.<\/p>\n\n\n\n
Liber\u00e1lne zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00faci \u010dlovek, za\u010dne by\u0165 agres\u00edvny hne\u010f ako niekto kritizuje z\u00e1pad alebo nie\u010do vy\u010d\u00edtav\u00e9 povie, okam\u017eite v\u00e1s ozna\u010dia za nen\u00e1vistn\u00e9ho trolla a podobne. Len pre spresnenie.<\/p>\n\n\n\n
Klasick\u00fd liberalizmus (17.\u201319. stor.) vych\u00e1dzal zo zakladate\u013eov Locke, Montesquieu, Smith, Mill, Tocqueville. Ich podstata netkvela v presadzovan\u00ed absurd\u00edt pod pojmom sloboda. Predstavovali ducha doby, Kedy vplyv cirkvi bol absol\u00fatny a sloboda myslenia \u010di slova skuto\u010dne potrebovala zmenu. Ich ide\u00e1l teda st\u00e1l nie len na slobode slova ale individu\u00e1lnych pr\u00e1vach vo\u010di moci (panovn\u00edkovi), skepticizme vo\u010di n\u00e1bo\u017eenskej dogme.<\/p>\n\n\n\n
Dne\u0161n\u00fd \u201eliberalizmus\u201c (21. stor.) Predstavuje fanatick\u00fd a ideologick\u00fd kon\u0161truk viac ne\u017e filozofick\u00fd smer o univerz\u00e1lnosti pr\u00e1v. Zameriava sa predov\u0161etk\u00fdm na pr\u00e1zdne floskule ako s\u00fa jazykov\u00e1 korektnos\u0165, identit\u00e1rna politika, mor\u00e1lna nadradenos\u0165, r\u00fdchle n\u00e1lepkovanie \u201enepriate\u013ea\u201c slobody (aj ke\u010f m\u00e1 len in\u00fd n\u00e1zor), nulov\u00fa toleranciu vo\u010di nes\u00faladu s progres\u00edvnym \u00e9tosom.<\/p>\n\n\n\n
Viete keby dnes \u017eil Voltaire: \u201eNes\u00fahlas\u00edm s t\u00fdm, \u010do hovor\u00ed\u0161, ale urob\u00edm v\u0161etko pre tvoje pr\u00e1vo to poveda\u0165.\u201c Mimo to t\u00fato vetu, ktorou sa liber\u00e1li radi oh\u00e1\u0148aj\u00fa nikdy nepovedal Voltaire. Ako inak! V\u0161etko \u010do nap\u00edsal bolo prekr\u00faten\u00e9. Ako veta: \u201eNes\u00fahlas\u00edm s t\u00fdm, \u010do hovor\u00ed\u0161, ale urob\u00edm v\u0161etko pre tvoje pr\u00e1vo to poveda\u0165.\u201c To nie je pravda, nap\u00edsala to liber\u00e1lka Hallov\u00e1 v roku 1906 v knihe The Friends of Voltaire.<\/p>\n\n\n\n
Ni\u010d na tom nemen\u00ed \u017ee dnes by liber\u00e1li Voltaira ozna\u010dili za podporovate\u013ea \u201enen\u00e1visti\u201c a \u201etoxickej neutrality\u201c.<\/p>\n\n\n\n
John Stuart Mill ktor\u00e9ho liber\u00e1li radi prekrucuj\u00fa by so svojou vetou. \u201eAj nepravda m\u00e1 miesto v diskusii, lebo len cez \u0148u sa testuje pravda.\u201c Dnes by ho nazvali \u201erelativista\u201c, \u201ez\u013eah\u010dovate\u013e\u201c alebo \u201eplatformiz\u00e1tor extr\u00e9mizmu\u201c.<\/p>\n\n\n\n
A Sokrates ? Dnes by ho neviedli na smr\u0165, ale vyhodili z univerzity za \u201eproblematick\u00e9 ot\u00e1zky\u201c a \u201esubverziu bezpe\u010dn\u00e9ho priestoru liberalizmus\u201c<\/p>\n\n\n\n
Z\u00e1sadn\u00fdm paradoxom liberalizmu je \u017ee dne\u0161n\u00ed liber\u00e1li by historick\u00fdch liber\u00e1lov zru\u0161ili. Dne\u0161n\u00fd progres\u00edvny liberalizmus sa svojimi met\u00f3dami je sk\u00f4r cenz\u00fara. Presne t\u00e1 proti ktorej kedysi t\u00edto myslitelia st\u00e1li a kritizovali ju len pod inou zna\u010dkou. Historick\u00ed liber\u00e1li by dnes \u010delili cancel kult\u00fare paradoxne v mene ich vlastn\u00e9ho dedi\u010dstva.<\/p>\n\n\n\n
Ako teda modern\u00fd liber\u00e1l v 21 storo\u010d\u00ed komunikuje? Pou\u017e\u00edva etiketovanie a diskredita\u010dn\u00e9 r\u00e1mcovanie takzvan\u00fd labeling. Je to sp\u00f4sob ke\u010f niekto namiesto vecnej odpovede na kritiku nalep\u00ed n\u00e1lepku typu:<\/p>\n\n\n\n
Etiketovanie, je z\u00e1mern\u00e1 forma logickej chyby vo\u010di \u010dloveku ad hominem. Ide o \u00fatok na osobu namiesto vyvr\u00e1tenia jej argumentu. Je to forma kde sa neodpoved\u00e1 na obsah, ale spochyb\u0148uje sa re\u010dn\u00edk, vytv\u00e1ra sa tak v\u017edy bari\u00e9ra soci\u00e1lnej percepcie aby re\u010dn\u00edk \u010di autor bol okam\u017eite o\u010diernen\u00fd. Jej \u00fa\u010delom nie je vyvr\u00e1ti\u0165 n\u00e1zor, ale odreza\u0165 komunik\u00e1tora od d\u00f4very a pozornosti publika.<\/p>\n\n\n\n
\u2022 „troll“,<\/p>\n\n\n\n
\u2022 „dezol\u00e1t“,<\/p>\n\n\n\n
\u2022 „rusk\u00fd agent“,<\/p>\n\n\n\n
\u2022 „kon\u0161pir\u00e1tor“,<\/p>\n\n\n\n
\u2022 „hejter“,<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n\n\n\n
\u010eal\u0161ou met\u00f3dou je „Cancel culture“ alebo mor\u00e1lny ostrakizmus. Ak sa kritika Z\u00e1padu automaticky berie ako \u201enepriate\u013esk\u00e1\u201c alebo \u201enebezpe\u010dn\u00e1\u201c a kritika je uml\u010dan\u00e1, ignorovan\u00e1 alebo spolo\u010densky trestan\u00e1 (vymazanie, zablokovanie, verejn\u00e9 zneuctenie), ide o prejav cancel culture kult\u00fary zru\u0161enia. Liber\u00e1l 21 storo\u010dia \u010dasto pou\u017e\u00edva moralizuj\u00faci postoj alebo mor\u00e1lnu nadradenos\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Niekedy ide o tzv. mor\u00e1lny narcizmus \u010dlovek sa c\u00edti ako „ten dobr\u00fd“, a ka\u017ed\u00e9ho, kto kritizuje jeho \u201edobr\u00fa\u201c stranu (napr. Z\u00e1pad, E\u00da, NATO), ozna\u010d\u00ed za zlo. Namiesto diskusie vznik\u00e1 ideologick\u00e1 slepota.<\/p>\n\n\n\n
Inou met\u00f3dou je „Whataboutizmus“ prevr\u00e1ti\u0165 diskusiu naruby. V praxi to vyzer\u00e1 nasledovne: Z\u00e1pad b\u00fdva kritizovan\u00fd za pokrytectvo \u017ee napr. upozor\u0148uje na zlo\u010diny Ruska, ale ignoruje vlastn\u00e9 (napr. Irak, L\u00edbya, Al\u017e\u00edrsko). Namiesto odpovede sa liber\u00e1li br\u00e1nia t\u00fdm, \u017ee ak\u00e1ko\u013evek zmienka o zlyhan\u00ed Z\u00e1padu je \u201eodv\u00e1dzanie pozornosti\u201c a t\u00fdm p\u00e1dom delegitimizuj\u00fa kritiku bez vyvr\u00e1tenia jej obsahu.<\/p>\n\n\n\n
A v neposlednom rade ide o tlak na n\u00e1zorov\u00fa uniformitu (groupthink). V niektor\u00fdch prostrediach sa o\u010dak\u00e1va ur\u010dit\u00fd „n\u00e1zorov\u00fd s\u00falad“ ak z neho vybo\u010d\u00ed\u0161, si ozna\u010den\u00fd za nepriate\u013ea. To je znak groupthinku, ktor\u00fd potl\u00e1\u010da otvoren\u00fa debatu.<\/p>\n\n\n\n
V\u0161etky tieto prvky poch\u00e1dzaj\u00fa z nadradenosti liber\u00e1lneho postoja nad ostatn\u00fdmi. Sami sa pasuj\u00fa do role mor\u00e1lnych \u013eud\u00ed a ur\u010duj\u00fa \u010do je dobr\u00e9 a \u010do zl\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Z\u00e1sadn\u00fdm probl\u00e9mom okrem ideologick\u00e9ho presved\u010denia je i kongit\u00edvna disonancia. Je jedn\u00fdm z hlavn\u00fdch psychologick\u00fdch d\u00f4vodov, pre\u010do aj inak racion\u00e1lni a \u201eotvoren\u00ed\u201c \u013eudia reaguj\u00fa na ur\u010dit\u00fa kritiku defenz\u00edvne a\u017e agres\u00edvne. Vysvetlime si to podrobnej\u0161ie:<\/p>\n\n\n\n
Kognit\u00edvna disonancia je to vn\u00fatorn\u00e9 nap\u00e4tie, ktor\u00e9 \u010dlovek za\u017e\u00edva, ke\u010f m\u00e1 dve protichodn\u00e9 my\u0161lienky alebo jeho n\u00e1zory a realita si protire\u010dia.<\/p>\n\n\n\n
Pr\u00edklad:<\/p>\n\n\n\n
\u201eVer\u00edm, \u017ee Z\u00e1pad je nosite\u013eom demokracie a \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v\u201c<\/p>\n\n\n\n
vs.<\/p>\n\n\n\n
\u201eZ\u00e1pad viedol vojny, ktor\u00e9 zabili mili\u00f3ny civilistov.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Tento rozpor sp\u00f4sob\u00ed psychologick\u00e9 nepohodlie, ktor\u00e9 si mozog potrebuje r\u00fdchlo nejako vysvetli\u0165 alebo zamaskova\u0165 inak by \u010dlovek musel prehodnoti\u0165 svoje presved\u010denia, \u010do je nepr\u00edjemn\u00e9 a n\u00e1ro\u010dn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Ako sa to prejavuje u liber\u00e1lov? Samoidentifik\u00e1cia so \u201ez\u00e1padn\u00fdm hodnotov\u00fdm r\u00e1mcom\u201c Ke\u010f niekto silno ver\u00ed v demokraciu, \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va a otvorenos\u0165, pova\u017euje kritiku Z\u00e1padu za osobn\u00fd \u00fatok preto sa br\u00e1ni, nie racion\u00e1lne, ale emo\u010dne. Nast\u00e1va \u00b4potla\u010denie rozporu \u00fatokom. Namiesto uznania chyby alebo priznania zlyhania sa pou\u017eije obrann\u00fd mechanizmus.<\/p>\n\n\n\n
\u2022 \u201eTo je len propaganda.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u2022 \u201eSi prorusk\u00fd.\u201c<\/p>\n\n\n\n
\u2022 \u201eSi kon\u0161pir\u00e1tor.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Re\u00e1lne nejde o argument, ale o vyh\u00fdbanie sa disonancii. Potvrdenie vlastnej mor\u00e1lnej identity Mnoh\u00ed sa definuj\u00fa cez postoj: \u201eSom na strane dobra\u201c ich vlastn\u00e9ho egoistick\u00e9ho dobra a ak ich niekto kritizuje, vn\u00edmaj\u00fa to ako snahu t\u00fato identitu spochybni\u0165. Reakciou je moralizovanie alebo obvi\u0148ovanie.<\/p>\n\n\n\n
Probl\u00e9m je \u017ee tak\u00fdto jedinci sa dost\u00e1vaj\u00fa do tranzu, do patetick\u00fdch v\u00fdstupov \u010dasto nes\u00farod\u00e9ho myslenia. Spr\u00e1vaj\u00fa sa agres\u00edvne a sami sa r\u00fdchlo stavaj\u00fa do role obete. \u010cakaj\u00fa na vhdn\u00fd okamih kedy \u010dakaj\u00fa z protistrany „pudov\u00fd \u00fatok“ aby sa mohli prehl\u00e1si\u0165 za obe\u0165 Viacer\u00ed odborn\u00edci na psychol\u00f3giu, politol\u00f3giu a spolo\u010densk\u00fa diskusiu to naz\u00fdvaj\u00fa „asymetrick\u00e1 tolerancia“ alebo „ideologick\u00fd narcizmus“.<\/p>\n\n\n\n
Po\u010fme to rozobra\u0165!<\/p>\n\n\n\n
Agresivita + postoj obete = obrann\u00fd mechanizmus<\/p>\n\n\n\n
Ide o mor\u00e1lnu paniku alebo mor\u00e1lne zrkadlenie. Ak ma niekto kritizuje, je to \u00fatok na pravdu\/dobro\/demokraciu. Druhou f\u00e1zou je obrann\u00e1 projekcia. Ak sa c\u00edtim ohrozen\u00fd, hod\u00edm to na in\u00fdch. Pr\u00edklad: \u201eTy si nen\u00e1vistn\u00fd!\u201c Hoci v skuto\u010dnosti kri\u010d\u00ed a ur\u00e1\u017ea ten, kto to hovor\u00ed. A tre\u0165ou f\u00e1zou je victimhood narcissism narcistick\u00e9 pre\u017e\u00edvanie vlastnej obete: \u201eSom dobr\u00fd, a ke\u010f ma niekto napadne, svet sa r\u00faca.\u201c<\/p>\n\n\n\n
V skuto\u010dnosti je to zakorenen\u00fd fantazimus prameniaci z umelej f\u00f3bie ktor\u00e1 v jedincovi vytv\u00e1ra fanatizmus pod maskou „slu\u0161nosti“. Prezent\u00e1cia je nasledovn\u00e1. Na verejnosti: \u201eBu\u010fme slu\u0161n\u00ed, tolerantn\u00ed, re\u0161pektujme odli\u0161nosti. Pri konfront\u00e1cii akosi slu\u0161nos\u0165 opad\u00e1 , tolerenacia zanik\u00e1 a nastupuje to zn\u00e1me liber\u00e1lne ty fa\u0161ista, dezol\u00e1t, troll, vypadni! Toto nie je ani tak o ideol\u00f3gii ako o identit\u00e1rnom tribalizme. Slu\u0161nos\u0165 a tolerancia plat\u00ed iba pre na\u0161ich. Kto nes\u00fahlas\u00ed, je nepriate\u013e.<\/p>\n\n\n\n
Kritika sa smie robi\u0165 ale smerom von od n\u00e1s liber\u00e1lov Liber\u00e1li v\u017edy radi kritizuj\u00fa n\u00e1bo\u017eenstvo, nacionalizmus, konzervativizmus, populizmus, ale kritiku vlastn\u00e9ho t\u00e1bora (napr. NATO, E\u00da, nadn\u00e1rodn\u00e9 korpor\u00e1cie, Z\u00e1padn\u00e9 vojny) vn\u00edmaj\u00fa ako zradu. To je presne to, kritika je pr\u00edpustn\u00e1 len dovtedy, k\u00fdm sa net\u00fdka ich vlastn\u00e9ho presved\u010denia.<\/p>\n\n\n\n
Ak\u00e9 je na to psychosoci\u00e1lne vysvetlenie ?<\/p>\n\n\n\n
Identit\u00e1rne ohrozenie! Ke\u010f niekto napadne \u201em\u00f4j\u201c n\u00e1zor, vn\u00edmam to ako \u00fatok na m\u0148a ako osobu. Preto to vyvol\u00e1va siln\u00fa em\u00f3ciu a agresiu. „Sacred values“ efekt: Niektor\u00e9 ide\u00e1ly s\u00fa tak \u201esv\u00e4t\u00e9\u201c, \u017ee len ich spochybnenie sa rovn\u00e1 \u201er\u00fahaniu\u201c (napr. multikulturalizmus, E\u00da, z\u00e1padn\u00e1 demokracia). Skupinov\u00e1 slepota (groupthink): Ak sa v\u0161etci v bubline zhoduj\u00fa, ka\u017ed\u00fd in\u00fd n\u00e1zor p\u00f4sob\u00ed ako extr\u00e9m alebo nepriate\u013e.<\/p>\n\n\n\n
Pre\u010do sa to deje?<\/p>\n\n\n\n
Liber\u00e1lna ideol\u00f3gia sa zmenila na dogmu. Namiesto otvorenosti k diskusii nast\u00fapila mor\u00e1lna nadradenos\u0165 a ideologick\u00e1 \u010distota. Z Popperovho princ\u00edpu sa stal mem, nie filozofia. Pou\u017e\u00edva sa ako fr\u00e1za bez porozumenia, len aby legitimizovala potl\u00e1\u010danie odli\u0161nosti. Strach zo straty \u201edobr\u00e9ho\u201c sveta.<\/p>\n\n\n\n
Mnoh\u00ed si myslia, \u017ee ak povol\u00edme \u201einakos\u0165\u201c ale pozor nie tu ich inakos\u0165 liber\u00e1lnu!, syst\u00e9m sa zr\u00fati a preto sa st\u00e1vaj\u00fa netolerantn\u00fdmi v mene tolerancie. Zneu\u017e\u00edvanie mor\u00e1lnych kateg\u00f3ri\u00ed na uml\u010danie in\u00e9ho n\u00e1zoru<\/p>\n\n\n\n
Dne\u0161n\u00ed \u201eliber\u00e1li\u201c (v skuto\u010dnosti \u010dasto len ideologick\u00ed oportunisti) automaticky ozna\u010dia ka\u017ed\u00fd nes\u00fahlasn\u00fd n\u00e1zor za, nen\u00e1vistn\u00fd prejav (hate speech), podporu extr\u00e9mizmu, skryt\u00fd fa\u0161izmus alebo rasizmus, \u00fatok na slobodu alebo pr\u00e1va men\u0161\u00edn. Tak\u00fdto sp\u00f4sob uva\u017eovania neh\u013ead\u00e1 pravdu ale v\u017edy h\u013ead\u00e1 vinn\u00edka.<\/p>\n\n\n\n
A pre\u010do to vlastne robia ?<\/p>\n\n\n\n
Ideologick\u00e1 slepota (mor\u00e1lna bublina). Veria, \u017ee len ich postoj je \u201emor\u00e1lny\u201c \u2013 a preto v\u0161etko ostatn\u00e9 je automaticky hrozba. Nevidia, \u017ee sa st\u00e1vaj\u00fa t\u00fdm, proti \u010domu sami kedysi bojovali. Pocit nadradenosti (mor\u00e1lny narcizmus). C\u00edtia sa viac uvedomel\u00ed, pokrokov\u00ed, spr\u00e1vni, proste sa c\u00edtia nad\u013eudia.<\/p>\n\n\n\n
Kto nes\u00fahlas\u00ed, je zaostal\u00fd, zlomyse\u013en\u00fd alebo zmanipulovan\u00fd. Pohodln\u00fd sp\u00f4sob, ako sa vyhn\u00fa\u0165 argument\u00e1cii. Ozna\u010di\u0165 niekoho za \u201efa\u0161istu\u201c je jednoduch\u0161ie, ne\u017e mu logicky oponova\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Paradoxom a na smiech je to, \u017ee bojuj\u00fa za slobodu tak, \u017ee ju popieraj\u00fa \u201eSloboda slova je posv\u00e4tn\u00e1! Ale ak povie\u0161 nie\u010do, \u010do sa n\u00e1m nep\u00e1\u010di, si extr\u00e9mista a treba \u0165a zablokova\u0165.\u201c To nie je liber\u00e1lny princ\u00edp. To je modern\u00fd autorit\u00e1rsky tribalizmus v ortodoxnom liber\u00e1lnom obale. Z ideol\u00f3gie slobody sa st\u00e1va dogma kontroly.<\/p>\n\n\n\n
A \u010do sa st\u00fdm d\u00e1 robi\u0165 ?<\/p>\n\n\n\n
Ni\u010d kde niet argumentov niet diskusie. Roz\u010du\u013eovanie je zbyto\u010dn\u00e9 , nad\u00e1vky s\u00fa voda na mlyn kde liber\u00e1l je okam\u017eite obe\u0165 a ty si ten zl\u00fd. St\u00e1le majte na pam\u00e4ti pes \u010do \u0161tek\u00e1 nehryzie. Oni vedia len kri\u010da\u0165 a nedok\u00e1\u017eu hr\u00fdz\u0165 a\u017e im budete d\u00e1va\u0165 d\u00f4vody vo forme ich obete z\u00e1kony sa postaraj\u00fa o to aby mohli hr\u00fdz\u0165.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Dnes si povieme o povestnej liber\u00e1lnej toleratno-netolerantnej komunik\u00e1cii. V\u017edy sa nad t\u00fdm pozastav\u00edm ke\u010f vid\u00edm koment\u00e1re a nen\u00e1vis\u0165, ktor\u00e1 predstavuje cel\u00fd kame\u0148 probl\u00e9mu. Ale kde sa stala chyba? Boli sme spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 si s\u00edce ponad\u00e1vala ale nerie\u0161ila to takou agres\u00edvnou formou. Nie\u010do sa ale zmenilo. Pozrime sa spolu na to ako komunikuj\u00fa t\u00ed \u010do n\u00e1m […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":346,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[7],"tags":[],"class_list":["post-345","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-category-2"],"aioseo_notices":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/345","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=345"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/345\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":347,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/345\/revisions\/347"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/media\/346"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=345"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=345"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=345"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}