Liberalizmus nevznikol v\u010dera a ani vznikom progres\u00edvneho Slovenska. Liberalizmus vznikol v priebehu 17. a 18. storo\u010dia ako odpove\u010f na autoritu, ktor\u00e1 su\u017eovala ob\u010danov.<\/p>\n\n\n\n
Bola to cirkevn\u00e1, feud\u00e1lna, \u0161t\u00e1tna alebo in\u00e1 vypl\u00fdvaj\u00faca z vtedaj\u0161ieho politick\u00e9ho postavenia. Bol to pokus vytvori\u0165 svet, v ktorom jednotlivec nebude n\u00e1strojom moci, ale jej p\u00e1nom.<\/p>\n\n\n\n
Od Locka cez Montesquieua a Rousseaua a\u017e po Milla a Tocquevilla sa formoval obraz videnia spolo\u010dnosti v ktorom m\u00e1 jednotlivec svoje pr\u00e1va a spolo\u010dnos\u0165 mu nesmie zasahova\u0165 do slobody, pokia\u013e neubli\u017euje in\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n
Toto videnie spolo\u010dnosti sa v 19. storo\u010d\u00ed premenila na politick\u00fd program, ch\u00e1pan\u00fd ako obrana pred tyraniou \u010di u\u017e tyraniou panovn\u00edka, cirkvi alebo v\u00e4\u010d\u0161iny a tu je samotn\u00fd probl\u00e9m (Alebo v\u00e4\u010d\u0161iny?!).<\/p>\n\n\n\n
V liberalizme sa v\u00e4\u010d\u0161ina ch\u00e1pe ako tyrania. Teda hodnoty ktor\u00e9 zdie\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ina je tyrania a mui to v\u0161etko zanikn\u00fa\u0165. Dobro pre spolo\u010dnos\u0165 je tyrania, to je dikt\u00e1t to s\u00fa komunisti. V 20. storo\u010d\u00ed sa v\u0161ak liberalizmus posilnil nie len politicky, ale aj ekonomicky a filozoficky.<\/p>\n\n\n\n
Na jednej strane pri\u0161li ekonomick\u00e9 te\u00f3rie neoliberalizmu aby predstavili ekonomick\u00e9 po\u0148atie liberalizmu. Hayek, Friedman ekonomiku a chamtivos\u0165 pos\u00favali do spolo\u010dnosti tak \u017ee presadzovali trh ako najvy\u0161\u0161iu formu slobody.<\/p>\n\n\n\n
Na druhej strane sa objavuje filozofia otvorenej spolo\u010dnosti, ktor\u00fa artikuloval Karl Popper vo svojom diele Otvoren\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 a jej nepriatelia. 1945. Je to z\u00e1kladn\u00e1 biblia lieralizmu. Je to kniha ktor\u00e1 predstavuje samotn\u00fa podstatu probl\u00e9mu dne\u0161nej spolo\u010dnosti. Nie z h\u013eadiska opravy ale z h\u013eadiska toho \u017ee Popper sa s\u00e1m stal stvorite\u013eom rozpadu soci\u00e1lnych v\u00e4zieb a spolo\u010dnosti, ktor\u00e9 vn\u00edmate hlavne dnes.<\/p>\n\n\n\n
Popper varoval pred s\u00edce pred totalitarizmom, ako slepou vierou v hist\u00f3riu a kolekt\u00edvne pravdy a navrhol spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 je flexibiln\u00e1, pluralitn\u00e1, sebakritick\u00e1. No pr\u00e1ve t\u00fdm polo\u017eil z\u00e1klad novej totality!<\/p>\n\n\n\n
Dnes liberalizmus m\u00f4\u017eeme plne ch\u00e1pa\u0165 ako totalitu. Popper vytvoril spolo\u010dnos\u0165, ktor\u00e1 netoleruje netoleranciu. A ke\u010f\u017ee hranice \u201etolerovate\u013enosti\u201c ur\u010duje dominantn\u00e1 ideol\u00f3gia, vznik\u00e1 mechanizmus, v ktorom s\u00fa cel\u00e9 skupiny vylu\u010dovan\u00e9 ako neprijate\u013en\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Pre\u010do totalita ? Preto\u017ee ide o tot\u00e1lne ovl\u00e1dnutie mysle \u010do si m\u00e1\u0161 myslie\u0165 ! Av\u0161ak je automaticky jasn\u00e9 \u017ee sa v\u00e1m to p\u00e1\u010di\u0165 nebude a preto sa rovno st\u00e1vate nepriatelia.!<\/p>\n\n\n\n
Otvoren\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 sa tak stala uzavret\u00fdm priestorom, len s opa\u010dn\u00fdm v\u00fdkladom autority. Tieto idey nesk\u00f4r prevzal a do praxe roz\u0161\u00edril George Soros, ktor\u00fd sa s\u00e1m hl\u00e1si k Popperovi ako svojmu u\u010dite\u013eovi.<\/p>\n\n\n\n
Prostredn\u00edctvom nad\u00e1ci\u00ed a mimovl\u00e1dnych organiz\u00e1ci\u00ed roz\u0161\u00edril koncept otvorenej spolo\u010dnosti do desiatok kraj\u00edn, najm\u00e4 po p\u00e1de \u017eeleznej opony. Niet sa preto \u010do \u010dudova\u0165, \u017ee je dnes vn\u00edman\u00fd nie len ako finan\u010dn\u00edk, ale ako symbol moci ob\u010dianskej spolo\u010dnosti a jej vplyvu na politiku mimo volieb.<\/p>\n\n\n\n
Liberalizmus sa tak z my\u0161lienky stal glob\u00e1lnym modelom, pren\u00e1\u0161an\u00fdm cez granty, in\u0161tit\u00facie, univerzity a neziskov\u00fd sektor.<\/p>\n\n\n\n
Demokracia v liberalizme v\u0161ak napokon uk\u00e1zala svoju prav\u00fa tv\u00e1r \u2013 selekt\u00edvnu, nie rovnost\u00e1rsku. Zatia\u013e \u010do sa tv\u00e1ri ako vl\u00e1da \u013eudu, v skuto\u010dnosti ide o s\u00fa\u0165a\u017e schopn\u00fdch, prisp\u00f4sobiv\u00fdch, privilegovan\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n
T\u00ed, \u010do maj\u00fa pr\u00edstup k m\u00e9di\u00e1m, jazyku pr\u00e1v, technol\u00f3gi\u00e1m a kapit\u00e1lu, ur\u010duj\u00fa hru. Ostatn\u00ed s\u00fa z nej vyl\u00fa\u010den\u00ed \u2013 nie otvorene, ale \u201eprirodzene\u201c.<\/p>\n\n\n\n
Tento model v\u00fdborne pop\u00edsal Herbert Spencer, ktor\u00fd preniesol Darwinove princ\u00edpy do spolo\u010dnosti: soci\u00e1lny darwinizmus.<\/p>\n\n\n\n
O tom sme p\u00edsali v minulom \u010dl\u00e1nku. Spolo\u010dnos\u0165 nevyrovn\u00e1va \u0161ance ona selektuje. A pr\u00e1ve liber\u00e1lna demokracia tento mechanizmus zhmotnila: nie ako diktat\u00faru, ale ako plne legit\u00edmnu s\u00fa\u0165a\u017e, kde siln\u00ed pre\u017eij\u00fa, slab\u00ed vypadn\u00fa \u2013 a v\u0161etko je v s\u00falade s \u201epr\u00e1vami jednotlivca\u201c.<\/p>\n\n\n\n
Pr\u00e1ve tu sa liberalizmus l\u00e1me. Od ochrany slobody pre\u0161iel k rozkladu r\u00e1mca, ktor\u00fd slobodu umo\u017e\u0148oval. Ka\u017ed\u00fd jednotlivec je teraz z\u00e1rove\u0148 obe\u0165, sudca aj mor\u00e1lna autorita.<\/p>\n\n\n\n
T\u00fdm sa z liberalizmu stal nielen syst\u00e9m, ale jedin\u00fd povolen\u00fd jazyk: o pr\u00e1vach, o identite, o slobode, o v\u00fdraze. A tu prich\u00e1dza jeho kone\u010dn\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo \u2013 u\u017e nevl\u00e1dne z\u00e1konmi, ale v\u00fdznamom slov.<\/p>\n\n\n\n
D\u00f4vod, pre\u010do sa z opoz\u00edcie nikdy nestala skuto\u010dn\u00e1 alternat\u00edva, je ten, \u017ee ob\u010dianska spolo\u010dnos\u0165 u\u017e v z\u00e1rodku plne prijala jazyk liberalizmu . Bez kritick\u00e9ho uvedomenia si jeho d\u00f4sledkov.<\/p>\n\n\n\n
Pr\u00e1va, sloboda, individualita sa stali nielen jej prostriedkami, ale aj cie\u013emi. T\u00fdm sa definovala ako s\u00fa\u010das\u0165 syst\u00e9mu sk\u00f4r, ne\u017e sa mohla postavi\u0165 mimo neho. Bez toho, aby ch\u00e1pala podstatu bud\u00faceho konfliktu, prevzala jeho logiku.<\/p>\n\n\n\n
A tak namiesto protiv\u00e1hy vznikla len varianta. Pr\u00e1ve preto dnes takzvan\u00e1 \u201ealternat\u00edva\u201c len reaguje, ale ni\u010d netvor\u00ed. Je opoz\u00edciou, ktor\u00e1 hrdo nesie znaky vlastn\u00e9ho podrobenia.<\/p>\n\n\n\n
A liberalizmus m\u00f4\u017ee \u010falej fungova\u0165 . Nie preto, \u017ee je neporazite\u013en\u00fd, ale preto, \u017ee jeho protivn\u00edci u\u017e hovoria jeho re\u010dou. A hovoria tou re\u010dou st\u00e1le aj ke\u010f proti nej kri\u010dia. Ich jazyk je jazyk liberalizmu, a preto ho nikdy nem\u00f4\u017eu porazi\u0165.<\/p>\n\n\n\n
M\u00f4\u017eu sa len ot\u00e1\u010da\u0165 v kruhu, kde ka\u017ed\u00e1 opoz\u00edcia je len inou formou s\u00fahlasu. Alternat\u00edva, ktor\u00e1 na seba prevzala jazyk liberalizmu, sa dost\u00e1va do konfliktu sama so sebou. Bojuje nielen proti syst\u00e9mu, ale aj proti vlastnej identite. Preto nedok\u00e1\u017ee vytvori\u0165 pevn\u00fd blok.
Nie je to koal\u00edcia, ale s\u00fabor fragmentov, ktor\u00e9 s\u00faperia o rovnak\u00fd priestor slobody, ktor\u00fd ich navz\u00e1jom oslabuje. Opoz\u00edcia proti liberalizmu toti\u017e hr\u00e1 t\u00fa ist\u00fa hru.<\/p>\n\n\n\n
Nacionalisti, konzervat\u00edvci, kritici liberalizmu dnes hovoria jeho jazykom: \u201em\u00e1m svoje pr\u00e1va\u201c, \u201esme ob\u010dianska spolo\u010dnos\u0165\u201c, \u201eja som hlas \u013eudu\u201c. Len\u017ee tento jazyk je nastaven\u00fd tak, aby ich rozkladal.<\/p>\n\n\n\n
Liberalizmus je ako v\u00edr: aj ke\u010f mu chce\u0161 odporova\u0165, mus\u00ed\u0161 vst\u00fapi\u0165 do jeho logiky \u2013 a tam \u0165a zomelie. Tak sa z odporcov st\u00e1vaj\u00fa len in\u00e9 men\u0161iny, in\u00ed hr\u00e1\u010di na rovnakom trhu n\u00e1rokov, ktor\u00ed sa nikdy nedok\u00e1\u017eu zjednoti\u0165, preto\u017ee podstata ob\u010dianskej spolo\u010dnosti ako priestor individu\u00e1lnych pr\u00e1v ich rozde\u013euje sk\u00f4r, ne\u017e by sa mohli spoji\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm v\u00ed\u0165azstvom liberalizmu nie je moc, ale to, \u017ee aj jeho odporcovia prijali jeho jazyk \u2013 a ten ich rozklad\u00e1 sk\u00f4r, ne\u017e stihn\u00fa \u010doko\u013evek vybudova\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Tento paradox sa ukazuje naplno v slovenskom kontexte. Proti-liber\u00e1lnu r\u00e9toriku dnes reprezentuje<\/p>\n\n\n\n
Robert Fico, ktor\u00fd v\u0161ak od 90. rokoch patril medzi akt\u00e9rov, ktor\u00ed liberalizmus zav\u00e1dzali. Fico naplno obhajoval individu\u00e1lne pr\u00e1va, akceptoval mimovl\u00e1dne organiz\u00e1cie, podporoval my\u0161lienku otvorenej spolo\u010dnosti a pozit\u00edvne vn\u00edmal aktivity Georgea Sorosa.<\/p>\n\n\n\n
\u0160ime\u010dka je len komediant a Progres\u00edvne Slovensko nie s\u00fa za\u010diatkom, ale pokra\u010dovan\u00edm tej istej paradigmy, ktor\u00fa Fico kedysi obsluhoval.<\/p>\n\n\n\n
Dnes sa od nej slovne di\u0161tancuje, ale z\u00e1rove\u0148 \u0165a\u017e\u00ed z toho, \u017ee liberalizmus ako jazyk ovl\u00e1dol cel\u00fa spolo\u010dnos\u0165. Udr\u017eiava toti\u017e bin\u00e1rnu \u0161trukt\u00faru!! A to je ve\u013emi nebezpe\u010dn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Pozrime sa okolo. Prv\u00ed \u010ditatelia tohto \u010dl\u00e1nku bud\u00fa hovori\u0165 toto p\u00edsal liber\u00e1l, alebo Putinovec, Ficovec. A pritom autor je \u00faplne mimo diania liber\u00e1lneho jazyka.<\/p>\n\n\n\n
Tak\u017ee bu\u010f liber\u00e1l, alebo Fico. A to je obrovsk\u00fd probl\u00e9m ktor\u00fd si neuvedomujete . Toto bolo vsaden\u00e9 do spolo\u010dnosti.<\/p>\n\n\n\n
Nie ako Fico mohol to by\u0165 hocikto in\u00fd av\u0161ak vytvorila fragmentovan\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 s dualitou a t\u00fdm vlastne br\u00e1ni vzniku skuto\u010dne tretej sily \u2013 nie politicky, ale paradigmaticky.<\/p>\n\n\n\n
Liberalizmus nepotrebuje Ficovu por\u00e1\u017eku. Potrebuje jeho existenciu ako negat\u00edvneho zrkadla. A Fico potrebuje liberalizmus ako odraz negat\u00edvneho zrkadla. A k\u00fdm v\u0161etci hr\u00e1\u010di pou\u017e\u00edvaj\u00fa ten ist\u00fd jazyk, nie je \u010do meni\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Fico rad pou\u017e\u00edva t\u00e9zy ob\u010dianskych aktivistov, o Slovenskej suverenite, o n\u00e1rodniarstve a zdravom rozume. V\u0161etky tieto hesl\u00e1 vykr\u00e1da z rozbitej alternat\u00edvy, ktor\u00e1 dnes pre\u017e\u00edva na okraji.<\/p>\n\n\n\n
Vyu\u017e\u00edva fragmentovan\u00fdch mal\u00fdch aby sa stal ve\u013ek\u00fdm . Liberalizmus je tak probl\u00e9mom v\u0161etk\u00fdch \u0161t\u00e1tov, preto\u017ee im bol vn\u00faten\u00fd liber\u00e1lny jazyk slobody celej spolo\u010dnosti a tak potichu a nevedomky ka\u017ed\u00fd prispel k tomu aby liberalizmus pohltil cel\u00fa spolo\u010dnos\u0165 a hodnoty postavil na okraj spolo\u010dnosti tak aby ka\u017ed\u00fd musel tolerova\u0165 liber\u00e1lne myslenie v opa\u010dnom pr\u00edpade sa st\u00e1vate nepriate\u013eom tak ako to op\u00edsal Popper a nesk\u00f4r po svete rozniesol Soro\u0161.<\/p>\n\n\n\n
Nie zbyto\u010dne sa Soro\u0161ov\u00e1 nad\u00e1cia vol\u00e1 na po\u010des\u0165 Popperovej knihy “ Open society“!<\/p>\n\n\n\n
P\u00fdtali ste sa pre\u010do ?<\/p>\n\n\n\n
Opoz\u00edcia proti liberalizmu toti\u017e hr\u00e1 t\u00fa ist\u00fa hru.<\/p>\n\n\n\n
Nacionalisti, konzervat\u00edvci, kritici liberalizmu dnes hovoria jeho jazykom: \u201em\u00e1m svoje pr\u00e1va\u201c, \u201esme ob\u010dianska spolo\u010dnos\u0165\u201c, \u201eja som hlas \u013eudu\u201c.<\/p>\n\n\n\n
Len\u017ee tento jazyk je nastaven\u00fd tak, aby ich samotn\u00fdch rozkladal. Jazyk liberalizmu bol v spolo\u010dnosti pou\u017eit\u00fd preto aby tradi\u010dn\u00e9 hodnoty ostali na okraji spolo\u010dnosti a dnes sa naz\u00fdvaj\u00fa u\u017e len okrajov\u00e1 alternat\u00edva. Ve\u013emi hlbok\u00fd \u00fapadok !<\/p>\n\n\n\n
Tak sa z odporcov st\u00e1vaj\u00fa len in\u00e9 men\u0161iny, in\u00ed hr\u00e1\u010di na rovnakom trhu n\u00e1rokov, ktor\u00ed sa nikdy nedok\u00e1\u017eu zhodn\u00fa\u0165, preto\u017ee podstata ob\u010dianskej spolo\u010dnosti ako priestor individu\u00e1lnych pr\u00e1v ich rozde\u013euje sk\u00f4r, ne\u017e by sa mohli spoji\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm v\u00ed\u0165azstvom liberalizmu nie je moc, ale to, \u017ee aj jeho odporcovia prijali jeho jazyk.<\/p>\n\n\n\n
Preto liberalizmus nemo\u017eno porazi\u0165 politicky. Ned\u00e1 sa porazi\u0165 hrou na vo\u013eby, hrou na referend\u00e1, hrou na silu. D\u00e1 sa len odmietnu\u0165 ako paradigma \u2013 a to by znamenalo preformulova\u0165 cel\u00fa z\u00e1padn\u00fa predstavu o \u010dloveku, spolo\u010dnosti, pr\u00e1ve a moci.<\/p>\n\n\n\n
Inak ostane v\u0161etko v kruhu: \u0161t\u00e1t financuje ob\u010diansku spolo\u010dnos\u0165, t\u00e1 kontroluje \u0161t\u00e1t, trh medzi t\u00fdm reguluje mor\u00e1lku a v\u0161etci hr\u00e1\u010di opakuj\u00fa: \u201em\u00e1m pr\u00e1vo\u201c.<\/p>\n\n\n\n
A preto, k\u00fdm sa nezmen\u00ed jazyk, nezmen\u00ed sa svet.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Liberalizmus nevznikol v\u010dera a ani vznikom progres\u00edvneho Slovenska. Liberalizmus vznikol v priebehu 17. a 18. storo\u010dia ako odpove\u010f na autoritu, ktor\u00e1 su\u017eovala ob\u010danov. Bola to cirkevn\u00e1, feud\u00e1lna, \u0161t\u00e1tna alebo in\u00e1 vypl\u00fdvaj\u00faca z vtedaj\u0161ieho politick\u00e9ho postavenia. Bol to pokus vytvori\u0165 svet, v ktorom jednotlivec nebude n\u00e1strojom moci, ale jej p\u00e1nom. Od Locka cez Montesquieua a Rousseaua […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":296,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[6],"tags":[],"class_list":["post-295","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-category-1"],"aioseo_notices":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/295","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=295"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/295\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":297,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/295\/revisions\/297"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/media\/296"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=295"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=295"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.nsvet.sk\/magazin\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=295"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}